...denník jedného kresťana/Tagebuch eines Christen

Možno ste aj vy pozerali dnes ráno adventnú bohoslužbu zo zboru Cirkvi bratskej v Ostrave. Zaujal ma ten detský príbeh na začiatku, aj keď už dávno dieťaťom nie som :)

Mali ste vidieť tie detské tváričky, ktoré s napätím a zatajeným dychom počúvali rozhovor medzi medveďom a psom. "Že vraj sa tento rok rušia Vianoce!?" Teda to si myslel medveď, ale pes ho vyviedol z omylu. Ak by niekto naozaj chcel, môže zrušiť stromčeky, kaprov ale nemôže zrušiť Vianoce. „A to už prečo?“ čudoval sa medveď. „Vianoce sú totiž oslavou narodenín!“ poučil ho pes. A ktože sa to na Vianoce narodil? Myslím, že tým malým deťom v Ostrave to bolo jasné, ale pre istotu pripomeniem – narodil sa nám Spasiteľ, Pán Ježiš Kristus. Pre medveďa a psa teraz ale nastal problém: „Oslava narodenín – to by sa patrilo oslávencovi dať aj nejaký darček. Hmm, ale aký?“ Najskôr sa zhodli na tom, že najlepším darčekom pre Ježiša je, stať sa Jeho priateľom. „Ale čo ak už Jeho priateľom som?“ vŕtalo v hlave psovi. Po dlhšom premýšľaní prišli títo dvaja na výborný nápad. Spomenuli si, čo povedal Pán Ježiš: „Amen vám hovorím, že čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.“ (Matúš 25,40) A tak sa pes rozhodol, že pôjde navštíviť svojho kamaráta, ktorý je už dva týždne chorý. A medveď sa hneď pustil do zháňania darčeka pre spolužiaka, s ktorým sa v triede nikto nebaví a je z toho určite smutný.

Stavím sa, že tie malé deti, ktoré počúvali tento príbeh, hneď pochopili o čo ide a boli pripravené to bez dlhého rozmýšľania aj zrealizovať. Kiež by sme aj my dospelí dokázali byť tak jednoduchí ako deti.

joni

Čokoľvek robíte, robte z tej duše ako Pánovi, a nie ako ľuďom.

Kolosanom 3,23