dávno som si tento film chcela pozrieť, už ten názov „Pianista“ ma zaujal (pardon, to je tak trochu úchylka klaviristov) a potom aj téma – krutý život poľských Židov počas vojny vo Varšavskom gete... konečne som sa k tomu filmu dostala a dnes večer som si ho pozrela.... des a hrôza..... to fakt bola realita? ani sa chvíľami nedá veriť že toto niekto dokázal prežiť.... neviem si predstaviť seba na ich mieste........
niektoré okamihy ma dohnali k slzám....... keď všetko čo máš nesieš v malom papierovom vrecku a netušíš či prežiješ ďalší deň alebo ťa cestou zastrelia, a ak prežiješ kam pôjdeš? kde budeš spať? čo budeš jesť?..... čo sú proti tomu naše „veľké“ starosti?.... do kelu, celkom mi to zobralo dych.........
úplne mi Szpilmana bolo ľúto, keď ho zavreli do bytu kde bol klavír a on nesmel vydať žiadneho zvuku, aby ho nenašli.... to muselo byť kruté.......... (teda to viem podľa seba, možno niektoré veci vnímam hlbšie práve preto, že tak trochu chápem dušu umelca a konkrétne klaviristu)....... a potom keď ho odhalil v jeho skrýši nemecký dôstojník a rozkázal mu hrať...... myslím, ak dobre rátam, tak to bolo možno po 3 – 4 rokoch od začiatku vojny...... najskôr som videla len ukážku z tohto filmu, práve túto skladbu a nevidela som na tom nič zaujímavé, nechápala som.... ale v kontexte toho filmu to znie celkom inak, po tom, čo všetko mal za sebou a ako dlho nesmel hrať na klavíri – myslím že dal do tejto skladby celú svoju dušu....... fuuuuu a momentálne mi došli slová........
skvelý film, určite si ho pozrite, stojí za to
joni
Komentáre
pozri si...
ja viem
strasne smutne veci, vzdy ma to zoberie, aj pri tomto filme znova...